Slovensko – hnojisko Európy.

3. júla 2011, IMBUS ICTUS, Nezaradené

Čo sa musí stať, aby Slováci nemuseli na pultoch v BIlle, Tescu či Kauflande kupovať zhnité, plesnivé či inak znehodnotené ovocie a zeleninu ? Prečo ľadový šalát, rukola, ale aj ostatné listové šaláty sa predávajú na našich pultoch zhnité, zvädnuté, obschnuté, bez ohľadu na to či sú v sáčkoch alebo voľné ?  Prečo  má krabička s čučoriedkami, malinami alebo jahodami aj tri nálepky v rôznych jazykoch prelepená cez seba, kde tá najspodnejšia, ak sa vám ju podarí prečítať, ukazuje dátum spotreby aj mesiac predtým, ako je vystavená na našich pultoch.

Čo sa musí stať, aby v Bille, Kauflande či Tescu nevykladali dokladači  zeleninu a ovocie z vozíkov s dátumom spotreby  končiacim v deň vyloženia ?

 Možno teda  nie celé Slovensko ako také, je hnojiskom Európy,  ale oddelenia zeleniny a ovocia našich obchodných  reťazcov ním bez debaty sú.

S prepáčením,  ale v obchodných  reťazcoch, ktoré majú svoie materské firmy v západnej Európe,  platí do bodky „Zákon padajúceho hovna“.  Najprv sa dopestovaná čo zo zámoria dovezená, ešte čerstvá zelenina a ovocie dostane na pult pre Billu, Tesco či Kaufland v  ich domovskej krajine .  Keď sa v stanovenej dobe nepredá, stiahne sa z pultov, či zo skladov a odtransportuje sa do krajín „druhej triedy“  – kam patrií aj Slovensko – a obvykle sa vyloží  po prebalení a prenálepkovaní na pulty v hlavnom meste a najváčších mestách – u nás v Bratislave a možno  v krajských mestách. Iste máte aj vy tú skúsenosť,  že sortiment  zleleniny,  ovocia, ale aj syrov a mliečnych výrobkov je v Bratislave iný ako vo zvyšku Slovenska.  Do  okresných miest sa tak niektoré druhy zeleniny či ovocia čerstvé  z princípu ani nedostanú.

Chrapúňstvo menežerov reťazcov  je v tom, že takéto špinavé obchodné triky robia zámerne. Chrapúňstvo majiteľov reťazcov ako je Billa či Kaufland je v tom, že to dopustia. Princíp takéhoto predaja  spočíva v tom, že zámerne, ešte predtým , ako nepredaný tovar vyhodia na hnojisko či sviniam,  ešte ho skúsia predať na Slovensku a ak to nejde v hlavnom meste, šup tento hnoj do okresných mestečiek,  veď stredoslováci zožerú všetko.

Čo sa musí stať, aby sa tento stav zmenil ? kedy si budem môcť kúpiť čerstvú rukolu, ktorá mi v chladničke vydrží aspoň  týždeň ?   Kedy  maliny či čučoriedky, za ktoré zaplatím v Martine  viac,  ako keby som ich kúpil  vo Viedni , budú rovnako čerstvé ako v tej Viedni ?.

Pokus o vtip s tabuľami hanby, neúčinné výjazdy SOI – ky  či hygienikov ukazujú, že  niet riešenia. Ak ho niekto vie –  a ak niekto dokáže zmeniť stav –  na hrad s ním !